3/01/2007
Cesta za dobrodružstvom
2/24/2007
Traja kamaráti
2/11/2007
Zázračný strom
a niekedy si pod ním hľadala rozhádzané hračky.
Vtom si Simonka všimla na strome sivú myšku. "Pozri Renátka, rýchlo sa pozri na tamten konár!" kričala.
"Čo sa deje?!"
"Nevidíš, je tam myška v krásnych šatôčkach", kričí ešte stále prekvapená Simonka.
"Tak na ňu zavolaj, možno s nami pôjde na prechádzku", hovorí Renátka.
Myška sa veru nedala dlho núkať. Bola šťastná, že jej nebude smutno a zažije s novými priateľkami zaujímavé dobrodružstvá. A keďže ešte nemala žiadne meno, veľmi rýchle pristala na svoje nové : Bibka.
Bibka im rozprávala, že zatiaľ po svete putuje celkom sama, lebo sa k nej nechcel nik pridať. Krtko bol lenivý a vyhováral sa na prácu. Musí vykopať dlhokánsku chodbu, aby sa dostal na druhý koniec hriadky s mrkvou, pretože sa mu zdá, že tam rastú oveľa krajšie a sladšie mrkvičky. Bibkin braček je lenivý odjakživa. Vôbec nič sa mu nechce robiť a len čaká, čo mu Bibka zo svojich výprav za potravou prinesie. Už je taký tučný, že sa ani do diery nezmestí a tak spáva pod veľkou hromadou dreva v šope. A krásny farebný motýlik, ktorého tak rada naháňala, odletel niekam veľmi veľmi ďaleko a nevzal ju so sebou. Bibka sa rozhodla, že si sadne na strom a bude čakať, či sa niekto neobjaví. Je veľmi rada, že ju zbadali a chcú ju vziať so sebou.
A tak sa Simonka, dážďovka Renátka a myška Bibka vybrali objavovať svet.
2/10/2007
Zvedavá dážďovka
1/11/2007
O rozprávkovom domčeku
Stará mama rozprávala:
"Keď som bola malé dievčatko, moji rodičia nemali veľa peňazí. A tak mi moja stará mama pomohla urobiť si domček pre maličké bábiky, s ktorými som sa rada hrávala. Zobrali sme veľkú krabicu z topánok, na dno krabice nalepili peknú látku, ktorá bola koberec. Potom sme začali vyrábať nábytok. Potrebovali sme k tomu veľmi veľa zápalkových krabičiek, samozrejme prázdnych, a tie sme oblepili krásnym lesklým farebným papierom. Niektoré krabičky sme lepom pospájali a dostali sme vysoké skrine. Na jednej strane sme krabičku pozdĺžne prerezali a hneď sme mali otváracie dvere na skrini. Každá skrinka mala inú veľkosť a inú farbu. Stôl sme urobili z troch na seba nalepených krabičiek a zakryli sme ho látkou - to bol obrus. Dokonca sme si dokázali urobiť aj fotelky. Steny krabice sme oblepili ďalším farebným papierom a nalepili tam malé obrázočky, ktoré predstavovali obrazy na stenách." Dokonca sme vyrezali aj okná a urobili na ne záclonky.
"Stará mama, nevymýšľaš si? To sa asi nedá urobiť. Veď nábytok sa predsa kupuje!", pýta sa neveriacky Simonka.
"Ak mi neveríš, tak ti presne takú izbičku pre bábiky urobím, ak budeš chcieť", odpovedá Simonke stará mama.
"Prosím, prosím, urob mi takú", žobroní Simonka. A starú mamu vtom napadne skvelá myšlienka. Simonka bude mať o chvíľu narodeniny a toto bude jej prekvapenie pre ňu. A ešte jej k tomu urobí aj handorvú bábiku. Presne takú, akú mávala ona v detstve. Bola jej najobľúbenejšia. Dala sa nosiť všade so sebou a nikdy netlačila v postieľke.
Keď nastal deň Simonkiných narodenín, nevedelo sa dievčatko dočkať a celé netrpezlivé čakalo, aké darčeky jej prinesú starí rodičia. Vždy sa na ne tešilo, lebo starí rodičia jej zvyčajne doniesli najkrajšie darčeky. Stará mama pomáhala Simonke s vybaľovaním...a zrazu len začula taký piskot, že jej takmer ušný bubienok praskol.
Všetky darčeky, aké kedy dovtedy Simonka dostala, zrazu ostali ležať nepovšimnuté a najobľúbenejšou sa stala handrová bábika starej mamy s malou izbičkou zo škatule na topánky a krásnym farebným nábytkom....
"Starká, od čoho je zrazu mokrá moja izbička?", zvedavo sa pýta Simonka.
Stará mama sa usmeje a rýchlo si vreckovkou utrie zaslzené oči.
"Starká, ty plačeš, prečo?", nechápe dievčatko.
"To nič, len som si na niečo spomenula", odpovedá starká a snaží sa usmievať.
"Starká, pamätej si! V mojej izbičke sa neplače. V mojej izbičke žijú šťastné bábiky!", vraví vnučka a celá rozhorúčená objíme svoju milovanú starú mamu.