Dievčatko Simonka dostalo na Vianoce pod stromček krásny domček pre bábiky. Už si dávno želalo vlastniť takú krásnu hračku, v ktorej by sa jej bábiky cítili ako v paláci. Potom si spomenulo, že stará mama jej raz rozprávala, ako si robievala domček pre bábiky, keď bola ona malá. Dievčatko si síce nedokázalo predstaviť starú mamu ako malé decko, ale pri jej rozprávaní o časoch veľmi veľmi dávno, sa dalo zatiahnuť do deja a takmer nedýchalo.
Stará mama rozprávala:
"Keď som bola malé dievčatko, moji rodičia nemali veľa peňazí. A tak mi moja stará mama pomohla urobiť si domček pre maličké bábiky, s ktorými som sa rada hrávala. Zobrali sme veľkú krabicu z topánok, na dno krabice nalepili peknú látku, ktorá bola koberec. Potom sme začali vyrábať nábytok. Potrebovali sme k tomu veľmi veľa zápalkových krabičiek, samozrejme prázdnych, a tie sme oblepili krásnym lesklým farebným papierom. Niektoré krabičky sme lepom pospájali a dostali sme vysoké skrine. Na jednej strane sme krabičku pozdĺžne prerezali a hneď sme mali otváracie dvere na skrini. Každá skrinka mala inú veľkosť a inú farbu. Stôl sme urobili z troch na seba nalepených krabičiek a zakryli sme ho látkou - to bol obrus. Dokonca sme si dokázali urobiť aj fotelky. Steny krabice sme oblepili ďalším farebným papierom a nalepili tam malé obrázočky, ktoré predstavovali obrazy na stenách." Dokonca sme vyrezali aj okná a urobili na ne záclonky.
"Stará mama, nevymýšľaš si? To sa asi nedá urobiť. Veď nábytok sa predsa kupuje!", pýta sa neveriacky Simonka.
"Ak mi neveríš, tak ti presne takú izbičku pre bábiky urobím, ak budeš chcieť", odpovedá Simonke stará mama.
"Prosím, prosím, urob mi takú", žobroní Simonka. A starú mamu vtom napadne skvelá myšlienka. Simonka bude mať o chvíľu narodeniny a toto bude jej prekvapenie pre ňu. A ešte jej k tomu urobí aj handorvú bábiku. Presne takú, akú mávala ona v detstve. Bola jej najobľúbenejšia. Dala sa nosiť všade so sebou a nikdy netlačila v postieľke.
Keď nastal deň Simonkiných narodenín, nevedelo sa dievčatko dočkať a celé netrpezlivé čakalo, aké darčeky jej prinesú starí rodičia. Vždy sa na ne tešilo, lebo starí rodičia jej zvyčajne doniesli najkrajšie darčeky. Stará mama pomáhala Simonke s vybaľovaním...a zrazu len začula taký piskot, že jej takmer ušný bubienok praskol.
Všetky darčeky, aké kedy dovtedy Simonka dostala, zrazu ostali ležať nepovšimnuté a najobľúbenejšou sa stala handrová bábika starej mamy s malou izbičkou zo škatule na topánky a krásnym farebným nábytkom....
"Starká, od čoho je zrazu mokrá moja izbička?", zvedavo sa pýta Simonka.
Stará mama sa usmeje a rýchlo si vreckovkou utrie zaslzené oči.
"Starká, ty plačeš, prečo?", nechápe dievčatko.
"To nič, len som si na niečo spomenula", odpovedá starká a snaží sa usmievať.
"Starká, pamätej si! V mojej izbičke sa neplače. V mojej izbičke žijú šťastné bábiky!", vraví vnučka a celá rozhorúčená objíme svoju milovanú starú mamu.
Stará mama rozprávala:
"Keď som bola malé dievčatko, moji rodičia nemali veľa peňazí. A tak mi moja stará mama pomohla urobiť si domček pre maličké bábiky, s ktorými som sa rada hrávala. Zobrali sme veľkú krabicu z topánok, na dno krabice nalepili peknú látku, ktorá bola koberec. Potom sme začali vyrábať nábytok. Potrebovali sme k tomu veľmi veľa zápalkových krabičiek, samozrejme prázdnych, a tie sme oblepili krásnym lesklým farebným papierom. Niektoré krabičky sme lepom pospájali a dostali sme vysoké skrine. Na jednej strane sme krabičku pozdĺžne prerezali a hneď sme mali otváracie dvere na skrini. Každá skrinka mala inú veľkosť a inú farbu. Stôl sme urobili z troch na seba nalepených krabičiek a zakryli sme ho látkou - to bol obrus. Dokonca sme si dokázali urobiť aj fotelky. Steny krabice sme oblepili ďalším farebným papierom a nalepili tam malé obrázočky, ktoré predstavovali obrazy na stenách." Dokonca sme vyrezali aj okná a urobili na ne záclonky.
"Stará mama, nevymýšľaš si? To sa asi nedá urobiť. Veď nábytok sa predsa kupuje!", pýta sa neveriacky Simonka.
"Ak mi neveríš, tak ti presne takú izbičku pre bábiky urobím, ak budeš chcieť", odpovedá Simonke stará mama.
"Prosím, prosím, urob mi takú", žobroní Simonka. A starú mamu vtom napadne skvelá myšlienka. Simonka bude mať o chvíľu narodeniny a toto bude jej prekvapenie pre ňu. A ešte jej k tomu urobí aj handorvú bábiku. Presne takú, akú mávala ona v detstve. Bola jej najobľúbenejšia. Dala sa nosiť všade so sebou a nikdy netlačila v postieľke.
Keď nastal deň Simonkiných narodenín, nevedelo sa dievčatko dočkať a celé netrpezlivé čakalo, aké darčeky jej prinesú starí rodičia. Vždy sa na ne tešilo, lebo starí rodičia jej zvyčajne doniesli najkrajšie darčeky. Stará mama pomáhala Simonke s vybaľovaním...a zrazu len začula taký piskot, že jej takmer ušný bubienok praskol.
Všetky darčeky, aké kedy dovtedy Simonka dostala, zrazu ostali ležať nepovšimnuté a najobľúbenejšou sa stala handrová bábika starej mamy s malou izbičkou zo škatule na topánky a krásnym farebným nábytkom....
"Starká, od čoho je zrazu mokrá moja izbička?", zvedavo sa pýta Simonka.
Stará mama sa usmeje a rýchlo si vreckovkou utrie zaslzené oči.
"Starká, ty plačeš, prečo?", nechápe dievčatko.
"To nič, len som si na niečo spomenula", odpovedá starká a snaží sa usmievať.
"Starká, pamätej si! V mojej izbičke sa neplače. V mojej izbičke žijú šťastné bábiky!", vraví vnučka a celá rozhorúčená objíme svoju milovanú starú mamu.
1 komentár:
take lahke nevedela? ze tam ziju len stastne babiky? :)))
Zverejnenie komentára