Traja kamaráti

Naša veselá trojica urobila len pár krokov a zbadala pred sebou na strome vykúkať tri hlavy. Simonka, Renátka a Bibka zastali a báli sa pohnúť z miesta. Vtom sa zo stromu ozvalo:

"Chichi, ony sa nás asi boja!"

"Prečo by sme sa vás mali báť?" ozvala sa najsmelšia myška Bibka. "Len sme nečakali, že tak rýchlo niekoho stretneme."

"A kto ste?", opýtala sa už smelšie Simonka.

"Sme traja kamaráti. Ten biely je Okánik, pod ním ten ružový je Nosánik a ja som Hnedúšik", odpovedal im Hnedúšik a veselo na ne žmurkol. "Vždy všetko robíme spolu, je nám stále veselo a len tak sa túlame po svete a zažívame veselé dobrodružstvá".

A začali vyspevovať bláznivú pesničku v akejsi divnej reči, ktorej ani jedna z nich troch nerozumela. Lenže melódia tej pesničky bola taká chytľavá ako chrípka v Simonkinej škôlke a tak sa všetky tri začali vrtieť a tancovať a tlieskali si pritom rúčkami. Samozrejme, že Renátka nie, lebo žiadne nemá a Simonka si tlieskala labkami.

Keď dospievali a dotancovali, opýtali sa ich traja kamaráti, či vedia, z čoho sú. Všetky tri zavrteli hlávkami, že veru ani tušenia nemajú.

"Ja som z vyšľahaných vaječných bielkov a som ochutený bielučkým cukrom", pýši sa Okánik. "A moje oči sú z tej najlepšej čokolády. Bol som pripravený na oslavu narodenín chlapca, ktorého doma volajú Emil a veru nechcelo sa mi ešte skončiť v jeho brušku bez toho, aby som poznal svet", vysvetľoval.

"Nosánik je upečený z vynikajúceho piškótového cesta, namiesto ušiek má lieskové orechy a nos je z marcipánu", vysvetľuje ďalej Okánik. "Jeho som stretol, keď som sa spustil z balkóna na ulicu. Práve vyskočil z výkladu v cukrárni. Už tam vraj ležal príliš dlho a tak sa trošku začal nudiť", pokračoval Okánik vo vysvetľovaní.

"No a Hnedúšik je celý čokoládový, len očká a ústa sú z lentiliek" rozpráva Okánik a v očkách mu žiaria také maličké iskričky. "Podarilo sa mu újsť v poslednej chvíli. Dievčatko Leontínka si ho už už chcelo vopchať do úst. Našťastie sa jej kýchlo a tak jej Hnedúšik vypadol z prštekov a odgúľal sa preč. Stretli sme sa všetci traja na jednej ulici a hneď sme si padli do oka", povedal Okánik a znovu šibalsky žmurkol na Simonku, dážďovku Renátku a myšku Bibku. "A tak teraz putujeme, aby sme konečne videli, ako to vo svete vyzerá".

"To je výbornééé", zakričali všetky tri naraz. "Môžeme ísť spolu", povedali jednohlasne.

"Súhlasíme" povedal Nosánik a celý sa pritom začervenal. "Ale musíte nám sľúbiť, že nás nikdy nezjete! Ani keď budete veľmi hladné!"

Simonka sa pozrela na Renátku, Renátka na Bibku a všetky tri súhlasne prikývli. Renátke také veci nechutia a Simonka s Bibkou to nejako vydržia a keď bude treba, nájdu si niečo iné.

Traja kamaráti zliezli zo stromu a kráčali za Simonkou, Renátkou a Bibkou, spievali znovu tú svoju nezrozumiteľnú pesničku a tešili sa na svet.